Miesto, kde sa nemusím ponáhľať
Jesenné ráno nad Ružomberkom. Bežím pomaly, po svojom, k miestu, ktoré je pre mňa ako kostol.







Z Ružomberka vybieham pomaly, v nedeľnom ráne tesne nad nulou. V takom tempe sa viem rozprávať sám so sebou. Na domácom okruhu mám miesto, kde sa vždy zastavím. Pozerať sa, premýšľať, niekedy sa pomodliť. Môj kostol.
Dnes sa nad lúkami objavujú prvé lúče a stromy majú plné jesenné farby. Z vyhliadok pozerám do doliny s mostom, na skaly aj na vzdialené hory v opare. Vo Vlkolínci už svieti slnko na drevenice.
Pri návrate sa predo mnou znovu otvorí Ružomberok s komínmi. Poznám tento okruh naspamäť a vždy z neho prichádzam domov pokojnejší.
Trasa
Z Ružomberka bežím kopcami Veľkej Fatry cez vyhliadkové lúky a Vlkolínec späť domov. Okruh má približne 22 kilometrov a 950 metrov stúpania, les striedajú otvorené pohľady do doliny.
Mapa sa načíta z OpenTopoMap (© prispievatelia OpenStreetMap).
Mapu sa nepodarilo načítať. Skontroluj pripojenie a skús to znova.

